1. lékařská fakulta Univerzity Karlovy Univerzita Karlova
Aktuální číslo

Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!

Ahoj, volám sa Anna, som študentka 5. ročníka u nás na fakulte. Nápad ísť na stáž do Egypta sa zrodil niekedy počas letného semestra. Predstava o odbore, ktorému by som sa chcela venovať prišla až vo 4. ročníku, pričom ma najviac oslovila ortopédia. A keďže som vďaka manželovi v minulosti spoznala niekoľko egyptských chirurgov a ortopédov, rozhodla som sa osloviť práve jedného z nich, či by bolo možné absolvovať stáž pod jeho vedením. Súhlasil.

Niekedy na začiatku mája som začala stáž vybavovať – všetko na vlastnú päsť. Bolo nutné zistiť kedy a kde ju môžem absolvovať, zabezpečiť ubytovanie a kúpiť letenky. Termín stáže sme si dohodli na prelome júla a augusta s tým, že prídem na tri týžne, aby som mala čas aj na spoznávanie krajiny. Všetko bolo vybavené a mne už len ostávalo čakať na veľké dobrodružstvo.

Egypt ako ho nepoznáte

Do Káhiry som išla v sprievode môjho manžela, ktorý tam išiel pracovne ako veterinár. Po prílete som zažila nie len teplotný, ale aj kultúrny šok. Väčšina ľudí totiž pozná Egypt len ako dovolenkovú destináciu, a majú preto skreslenú predstavu o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Bohužiaľ veľa ľudí žije na pokraji chudoby, zvieratá behajú voľne na ulici, všade je neporiadok a prach, odpadky sa váľajú doslova na každom rohu a v premávke vládne chaos. Chvíľu trvá, kým sa tu človek aklimatizuje. Vo voľnom čase sme navštívili obrovské množstvo pamiatok starej Káhiry, rôzne mešity či lokálne trhy a samozrejme nesmela chýbať klasika ako pyramídy, park Al-Azhar, či múzeum egyptskej civilizácie. Navštívili sme aj najväčší egyptský útulok a videla som niekoľko ortopedických operácií zvierat, ktoré robil môj manžel. Skúšali sme rôzne tradičné jedlá a nie, žiadnu Faraónovu pomstu sme nemali.

Zdravotníctvo v Egypte

Väčšinu času som bola nemocnici Ganzouri Specialized Hospital, menej často v Air Force Specialized Hospital a As-Salam International Hospital. Lekári v Egypte fungujú odlišneako lekári v Európe – nezarábajú veľa peňazí, a preto väčšinou pracujú vo viacerých nemocniciach súčasne a piatok majú voľný deň (neoperuje sa). Medici sú plne zapojení do chodu nemocnice a bežne chodia na sál (otvárajú a zatvárajú pacienta). Zdravotná starostlivosť je tiež iná – je založená na tzv. „finančnej hierarchii“ – ten, kto má peniaze, dostane lepšie ošetrenie ako ten, kto ich nemá. Ľudia bez zdravotného poistenia väčšinou končia v chudobných nemocniciach s nízkou hygienou a starým opotrebovaným vybavením. Egypt je navyše známy vysokým nadužívaním antibiotík, ktoré sú voľne predajné, a preto nie je žiadna rarita vidieť pacienta s ťažkou pseudomonádovou infekciou.

Príležitosť precvičiť arabčinu

Doktor Ahmed, môj supervisor, mi vždy deň dopredu poslal presnú adresu nemocnice, v ktorej budeme, čas, kedy tam mám byť, a zoznam operácií, ktoré budeme v daný deň robiť. Každý deň sme v nemocnici začínali o 9.00, čo pre Egypťanov znamená 10.00 príchod, 10.30 káva a 11.00 prvá operácia. Všetko tu trvá dlhšie, ľudia takmer nikdy nechodia načas.

Oddelenie ortopédie a spondylochirurgie malo široké spektrum pacientov – niektorí prichádzali s „len“ degenerativným ochorením, iní s nádorovým či vrodeným. S pacientmi som sa najviac dostala do kontaktu na ambulancii a potom pred operáciou. Keďže väčšina Egypťanov nevie po anglicky, mala som dobrú príležitosť poriadne precvičiť svoju arabčinu – to bola pre mňa obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť.

Mala som tiež možnosť vidieť veľké množstvo zaujímavých operácií, od jednoduchých osteosyntéz cez mikroskopickú chirurgiu až po operácie veľmi ťažkých vrodených skolióz. Skvelé bolo aj to, že pred každou operáciou som obdržala kompletnú lekársku správu, ktorú som si mohla naštudovať. Doktor Ahmed sa mi neustále na sto percent venoval, pri každej operácii trval na tom, aby som asistovala, dovolil mi vŕtať a šróbovať. Musím priznať, že ako jedinej žene na ortopédií sa mi dostalo obrovské množstvo pozornosti – 98 % lekárov reagovalo pozitívne, zvyšné 2 % sa ma snažili presvedčiť, že ako žena by som mala radšej robiť plastickú chirurgiu. Práve v takýchto situáciách ma doktor Ahmed neskutočne podporil – on sám tvrdí, že aj žena môže robiť ortopédiu, a neustále mi opakoval, nech sa nenechám odradiť. Jeho prístup ma milo prekvapil a dodal mi sebavedomie a tiež obrovské množstvo motivácie do budúcnosti.

Definitívne najlepší zážitok bola 6hodinová operácia idiopatickej inflantilnej skoliózy, ktorú som celú odasistovala.

Záver

Všeobecne musím povedať, že som sa po celý čas stáže cítila neskutočne komfortne, lekári aj sestry sa ku mne správali úžasne, neustále mi pomáhali, radili, odpovedali na všetky moje otázky. Cítila som, že som súčasť tímu.

Prajem každému študentovi, aby si skúsil zahraničnú stáž a aby natrafil na takých úžasných ľudí, na akých som natrafila ja. Získala som nenahraditeľné skúsenosti a obrovské množstvo zážitkov. Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!


Rozhovory

Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!

Ahoj, volám sa Anna, som študentka 5. ročníka u nás na fakulte. Nápad ísť na stáž do Egypta sa zrodil niekedy počas letného semestra. Predstava o odbore, ktorému by som sa chcela venovať prišla až vo 4. ročníku, pričom ma najviac oslovila ortopédia. A keďže som vďaka manželovi v minulosti spoznala niekoľko egyptských chirurgov a ortopédov, rozhodla som sa osloviť práve jedného z nich, či by bolo možné absolvovať stáž pod jeho vedením. Súhlasil.

Niekedy na začiatku mája som začala stáž vybavovať – všetko na vlastnú päsť. Bolo nutné zistiť kedy a kde ju môžem absolvovať, zabezpečiť ubytovanie a kúpiť letenky. Termín stáže sme si dohodli na prelome júla a augusta s tým, že prídem na tri týžne, aby som mala čas aj na spoznávanie krajiny. Všetko bolo vybavené a mne už len ostávalo čakať na veľké dobrodružstvo.

Egypt ako ho nepoznáte

Do Káhiry som išla v sprievode môjho manžela, ktorý tam išiel pracovne ako veterinár. Po prílete som zažila nie len teplotný, ale aj kultúrny šok. Väčšina ľudí totiž pozná Egypt len ako dovolenkovú destináciu, a majú preto skreslenú predstavu o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Bohužiaľ veľa ľudí žije na pokraji chudoby, zvieratá behajú voľne na ulici, všade je neporiadok a prach, odpadky sa váľajú doslova na každom rohu a v premávke vládne chaos. Chvíľu trvá, kým sa tu človek aklimatizuje. Vo voľnom čase sme navštívili obrovské množstvo pamiatok starej Káhiry, rôzne mešity či lokálne trhy a samozrejme nesmela chýbať klasika ako pyramídy, park Al-Azhar, či múzeum egyptskej civilizácie. Navštívili sme aj najväčší egyptský útulok a videla som niekoľko ortopedických operácií zvierat, ktoré robil môj manžel. Skúšali sme rôzne tradičné jedlá a nie, žiadnu Faraónovu pomstu sme nemali.

Zdravotníctvo v Egypte

Väčšinu času som bola nemocnici Ganzouri Specialized Hospital, menej často v Air Force Specialized Hospital a As-Salam International Hospital. Lekári v Egypte fungujú odlišneako lekári v Európe – nezarábajú veľa peňazí, a preto väčšinou pracujú vo viacerých nemocniciach súčasne a piatok majú voľný deň (neoperuje sa). Medici sú plne zapojení do chodu nemocnice a bežne chodia na sál (otvárajú a zatvárajú pacienta). Zdravotná starostlivosť je tiež iná – je založená na tzv. „finančnej hierarchii“ – ten, kto má peniaze, dostane lepšie ošetrenie ako ten, kto ich nemá. Ľudia bez zdravotného poistenia väčšinou končia v chudobných nemocniciach s nízkou hygienou a starým opotrebovaným vybavením. Egypt je navyše známy vysokým nadužívaním antibiotík, ktoré sú voľne predajné, a preto nie je žiadna rarita vidieť pacienta s ťažkou pseudomonádovou infekciou.

Príležitosť precvičiť arabčinu

Doktor Ahmed, môj supervisor, mi vždy deň dopredu poslal presnú adresu nemocnice, v ktorej budeme, čas, kedy tam mám byť, a zoznam operácií, ktoré budeme v daný deň robiť. Každý deň sme v nemocnici začínali o 9.00, čo pre Egypťanov znamená 10.00 príchod, 10.30 káva a 11.00 prvá operácia. Všetko tu trvá dlhšie, ľudia takmer nikdy nechodia načas.

Oddelenie ortopédie a spondylochirurgie malo široké spektrum pacientov – niektorí prichádzali s „len“ degenerativným ochorením, iní s nádorovým či vrodeným. S pacientmi som sa najviac dostala do kontaktu na ambulancii a potom pred operáciou. Keďže väčšina Egypťanov nevie po anglicky, mala som dobrú príležitosť poriadne precvičiť svoju arabčinu – to bola pre mňa obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť.

Mala som tiež možnosť vidieť veľké množstvo zaujímavých operácií, od jednoduchých osteosyntéz cez mikroskopickú chirurgiu až po operácie veľmi ťažkých vrodených skolióz. Skvelé bolo aj to, že pred každou operáciou som obdržala kompletnú lekársku správu, ktorú som si mohla naštudovať. Doktor Ahmed sa mi neustále na sto percent venoval, pri každej operácii trval na tom, aby som asistovala, dovolil mi vŕtať a šróbovať. Musím priznať, že ako jedinej žene na ortopédií sa mi dostalo obrovské množstvo pozornosti – 98 % lekárov reagovalo pozitívne, zvyšné 2 % sa ma snažili presvedčiť, že ako žena by som mala radšej robiť plastickú chirurgiu. Práve v takýchto situáciách ma doktor Ahmed neskutočne podporil – on sám tvrdí, že aj žena môže robiť ortopédiu, a neustále mi opakoval, nech sa nenechám odradiť. Jeho prístup ma milo prekvapil a dodal mi sebavedomie a tiež obrovské množstvo motivácie do budúcnosti.

Definitívne najlepší zážitok bola 6hodinová operácia idiopatickej inflantilnej skoliózy, ktorú som celú odasistovala.

Záver

Všeobecne musím povedať, že som sa po celý čas stáže cítila neskutočne komfortne, lekári aj sestry sa ku mne správali úžasne, neustále mi pomáhali, radili, odpovedali na všetky moje otázky. Cítila som, že som súčasť tímu.

Prajem každému študentovi, aby si skúsil zahraničnú stáž a aby natrafil na takých úžasných ľudí, na akých som natrafila ja. Získala som nenahraditeľné skúsenosti a obrovské množstvo zážitkov. Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!


Téma

Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!

Ahoj, volám sa Anna, som študentka 5. ročníka u nás na fakulte. Nápad ísť na stáž do Egypta sa zrodil niekedy počas letného semestra. Predstava o odbore, ktorému by som sa chcela venovať prišla až vo 4. ročníku, pričom ma najviac oslovila ortopédia. A keďže som vďaka manželovi v minulosti spoznala niekoľko egyptských chirurgov a ortopédov, rozhodla som sa osloviť práve jedného z nich, či by bolo možné absolvovať stáž pod jeho vedením. Súhlasil.

Niekedy na začiatku mája som začala stáž vybavovať – všetko na vlastnú päsť. Bolo nutné zistiť kedy a kde ju môžem absolvovať, zabezpečiť ubytovanie a kúpiť letenky. Termín stáže sme si dohodli na prelome júla a augusta s tým, že prídem na tri týžne, aby som mala čas aj na spoznávanie krajiny. Všetko bolo vybavené a mne už len ostávalo čakať na veľké dobrodružstvo.

Egypt ako ho nepoznáte

Do Káhiry som išla v sprievode môjho manžela, ktorý tam išiel pracovne ako veterinár. Po prílete som zažila nie len teplotný, ale aj kultúrny šok. Väčšina ľudí totiž pozná Egypt len ako dovolenkovú destináciu, a majú preto skreslenú predstavu o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Bohužiaľ veľa ľudí žije na pokraji chudoby, zvieratá behajú voľne na ulici, všade je neporiadok a prach, odpadky sa váľajú doslova na každom rohu a v premávke vládne chaos. Chvíľu trvá, kým sa tu človek aklimatizuje. Vo voľnom čase sme navštívili obrovské množstvo pamiatok starej Káhiry, rôzne mešity či lokálne trhy a samozrejme nesmela chýbať klasika ako pyramídy, park Al-Azhar, či múzeum egyptskej civilizácie. Navštívili sme aj najväčší egyptský útulok a videla som niekoľko ortopedických operácií zvierat, ktoré robil môj manžel. Skúšali sme rôzne tradičné jedlá a nie, žiadnu Faraónovu pomstu sme nemali.

Zdravotníctvo v Egypte

Väčšinu času som bola nemocnici Ganzouri Specialized Hospital, menej často v Air Force Specialized Hospital a As-Salam International Hospital. Lekári v Egypte fungujú odlišneako lekári v Európe – nezarábajú veľa peňazí, a preto väčšinou pracujú vo viacerých nemocniciach súčasne a piatok majú voľný deň (neoperuje sa). Medici sú plne zapojení do chodu nemocnice a bežne chodia na sál (otvárajú a zatvárajú pacienta). Zdravotná starostlivosť je tiež iná – je založená na tzv. „finančnej hierarchii“ – ten, kto má peniaze, dostane lepšie ošetrenie ako ten, kto ich nemá. Ľudia bez zdravotného poistenia väčšinou končia v chudobných nemocniciach s nízkou hygienou a starým opotrebovaným vybavením. Egypt je navyše známy vysokým nadužívaním antibiotík, ktoré sú voľne predajné, a preto nie je žiadna rarita vidieť pacienta s ťažkou pseudomonádovou infekciou.

Príležitosť precvičiť arabčinu

Doktor Ahmed, môj supervisor, mi vždy deň dopredu poslal presnú adresu nemocnice, v ktorej budeme, čas, kedy tam mám byť, a zoznam operácií, ktoré budeme v daný deň robiť. Každý deň sme v nemocnici začínali o 9.00, čo pre Egypťanov znamená 10.00 príchod, 10.30 káva a 11.00 prvá operácia. Všetko tu trvá dlhšie, ľudia takmer nikdy nechodia načas.

Oddelenie ortopédie a spondylochirurgie malo široké spektrum pacientov – niektorí prichádzali s „len“ degenerativným ochorením, iní s nádorovým či vrodeným. S pacientmi som sa najviac dostala do kontaktu na ambulancii a potom pred operáciou. Keďže väčšina Egypťanov nevie po anglicky, mala som dobrú príležitosť poriadne precvičiť svoju arabčinu – to bola pre mňa obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť.

Mala som tiež možnosť vidieť veľké množstvo zaujímavých operácií, od jednoduchých osteosyntéz cez mikroskopickú chirurgiu až po operácie veľmi ťažkých vrodených skolióz. Skvelé bolo aj to, že pred každou operáciou som obdržala kompletnú lekársku správu, ktorú som si mohla naštudovať. Doktor Ahmed sa mi neustále na sto percent venoval, pri každej operácii trval na tom, aby som asistovala, dovolil mi vŕtať a šróbovať. Musím priznať, že ako jedinej žene na ortopédií sa mi dostalo obrovské množstvo pozornosti – 98 % lekárov reagovalo pozitívne, zvyšné 2 % sa ma snažili presvedčiť, že ako žena by som mala radšej robiť plastickú chirurgiu. Práve v takýchto situáciách ma doktor Ahmed neskutočne podporil – on sám tvrdí, že aj žena môže robiť ortopédiu, a neustále mi opakoval, nech sa nenechám odradiť. Jeho prístup ma milo prekvapil a dodal mi sebavedomie a tiež obrovské množstvo motivácie do budúcnosti.

Definitívne najlepší zážitok bola 6hodinová operácia idiopatickej inflantilnej skoliózy, ktorú som celú odasistovala.

Záver

Všeobecne musím povedať, že som sa po celý čas stáže cítila neskutočne komfortne, lekári aj sestry sa ku mne správali úžasne, neustále mi pomáhali, radili, odpovedali na všetky moje otázky. Cítila som, že som súčasť tímu.

Prajem každému študentovi, aby si skúsil zahraničnú stáž a aby natrafil na takých úžasných ľudí, na akých som natrafila ja. Získala som nenahraditeľné skúsenosti a obrovské množstvo zážitkov. Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!


Co pro mě znamená Jednička

Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!

Ahoj, volám sa Anna, som študentka 5. ročníka u nás na fakulte. Nápad ísť na stáž do Egypta sa zrodil niekedy počas letného semestra. Predstava o odbore, ktorému by som sa chcela venovať prišla až vo 4. ročníku, pričom ma najviac oslovila ortopédia. A keďže som vďaka manželovi v minulosti spoznala niekoľko egyptských chirurgov a ortopédov, rozhodla som sa osloviť práve jedného z nich, či by bolo možné absolvovať stáž pod jeho vedením. Súhlasil.

Niekedy na začiatku mája som začala stáž vybavovať – všetko na vlastnú päsť. Bolo nutné zistiť kedy a kde ju môžem absolvovať, zabezpečiť ubytovanie a kúpiť letenky. Termín stáže sme si dohodli na prelome júla a augusta s tým, že prídem na tri týžne, aby som mala čas aj na spoznávanie krajiny. Všetko bolo vybavené a mne už len ostávalo čakať na veľké dobrodružstvo.

Egypt ako ho nepoznáte

Do Káhiry som išla v sprievode môjho manžela, ktorý tam išiel pracovne ako veterinár. Po prílete som zažila nie len teplotný, ale aj kultúrny šok. Väčšina ľudí totiž pozná Egypt len ako dovolenkovú destináciu, a majú preto skreslenú predstavu o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Bohužiaľ veľa ľudí žije na pokraji chudoby, zvieratá behajú voľne na ulici, všade je neporiadok a prach, odpadky sa váľajú doslova na každom rohu a v premávke vládne chaos. Chvíľu trvá, kým sa tu človek aklimatizuje. Vo voľnom čase sme navštívili obrovské množstvo pamiatok starej Káhiry, rôzne mešity či lokálne trhy a samozrejme nesmela chýbať klasika ako pyramídy, park Al-Azhar, či múzeum egyptskej civilizácie. Navštívili sme aj najväčší egyptský útulok a videla som niekoľko ortopedických operácií zvierat, ktoré robil môj manžel. Skúšali sme rôzne tradičné jedlá a nie, žiadnu Faraónovu pomstu sme nemali.

Zdravotníctvo v Egypte

Väčšinu času som bola nemocnici Ganzouri Specialized Hospital, menej často v Air Force Specialized Hospital a As-Salam International Hospital. Lekári v Egypte fungujú odlišneako lekári v Európe – nezarábajú veľa peňazí, a preto väčšinou pracujú vo viacerých nemocniciach súčasne a piatok majú voľný deň (neoperuje sa). Medici sú plne zapojení do chodu nemocnice a bežne chodia na sál (otvárajú a zatvárajú pacienta). Zdravotná starostlivosť je tiež iná – je založená na tzv. „finančnej hierarchii“ – ten, kto má peniaze, dostane lepšie ošetrenie ako ten, kto ich nemá. Ľudia bez zdravotného poistenia väčšinou končia v chudobných nemocniciach s nízkou hygienou a starým opotrebovaným vybavením. Egypt je navyše známy vysokým nadužívaním antibiotík, ktoré sú voľne predajné, a preto nie je žiadna rarita vidieť pacienta s ťažkou pseudomonádovou infekciou.

Príležitosť precvičiť arabčinu

Doktor Ahmed, môj supervisor, mi vždy deň dopredu poslal presnú adresu nemocnice, v ktorej budeme, čas, kedy tam mám byť, a zoznam operácií, ktoré budeme v daný deň robiť. Každý deň sme v nemocnici začínali o 9.00, čo pre Egypťanov znamená 10.00 príchod, 10.30 káva a 11.00 prvá operácia. Všetko tu trvá dlhšie, ľudia takmer nikdy nechodia načas.

Oddelenie ortopédie a spondylochirurgie malo široké spektrum pacientov – niektorí prichádzali s „len“ degenerativným ochorením, iní s nádorovým či vrodeným. S pacientmi som sa najviac dostala do kontaktu na ambulancii a potom pred operáciou. Keďže väčšina Egypťanov nevie po anglicky, mala som dobrú príležitosť poriadne precvičiť svoju arabčinu – to bola pre mňa obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť.

Mala som tiež možnosť vidieť veľké množstvo zaujímavých operácií, od jednoduchých osteosyntéz cez mikroskopickú chirurgiu až po operácie veľmi ťažkých vrodených skolióz. Skvelé bolo aj to, že pred každou operáciou som obdržala kompletnú lekársku správu, ktorú som si mohla naštudovať. Doktor Ahmed sa mi neustále na sto percent venoval, pri každej operácii trval na tom, aby som asistovala, dovolil mi vŕtať a šróbovať. Musím priznať, že ako jedinej žene na ortopédií sa mi dostalo obrovské množstvo pozornosti – 98 % lekárov reagovalo pozitívne, zvyšné 2 % sa ma snažili presvedčiť, že ako žena by som mala radšej robiť plastickú chirurgiu. Práve v takýchto situáciách ma doktor Ahmed neskutočne podporil – on sám tvrdí, že aj žena môže robiť ortopédiu, a neustále mi opakoval, nech sa nenechám odradiť. Jeho prístup ma milo prekvapil a dodal mi sebavedomie a tiež obrovské množstvo motivácie do budúcnosti.

Definitívne najlepší zážitok bola 6hodinová operácia idiopatickej inflantilnej skoliózy, ktorú som celú odasistovala.

Záver

Všeobecne musím povedať, že som sa po celý čas stáže cítila neskutočne komfortne, lekári aj sestry sa ku mne správali úžasne, neustále mi pomáhali, radili, odpovedali na všetky moje otázky. Cítila som, že som súčasť tímu.

Prajem každému študentovi, aby si skúsil zahraničnú stáž a aby natrafil na takých úžasných ľudí, na akých som natrafila ja. Získala som nenahraditeľné skúsenosti a obrovské množstvo zážitkov. Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!


Vědecké skupiny

Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!

Ahoj, volám sa Anna, som študentka 5. ročníka u nás na fakulte. Nápad ísť na stáž do Egypta sa zrodil niekedy počas letného semestra. Predstava o odbore, ktorému by som sa chcela venovať prišla až vo 4. ročníku, pričom ma najviac oslovila ortopédia. A keďže som vďaka manželovi v minulosti spoznala niekoľko egyptských chirurgov a ortopédov, rozhodla som sa osloviť práve jedného z nich, či by bolo možné absolvovať stáž pod jeho vedením. Súhlasil.

Niekedy na začiatku mája som začala stáž vybavovať – všetko na vlastnú päsť. Bolo nutné zistiť kedy a kde ju môžem absolvovať, zabezpečiť ubytovanie a kúpiť letenky. Termín stáže sme si dohodli na prelome júla a augusta s tým, že prídem na tri týžne, aby som mala čas aj na spoznávanie krajiny. Všetko bolo vybavené a mne už len ostávalo čakať na veľké dobrodružstvo.

Egypt ako ho nepoznáte

Do Káhiry som išla v sprievode môjho manžela, ktorý tam išiel pracovne ako veterinár. Po prílete som zažila nie len teplotný, ale aj kultúrny šok. Väčšina ľudí totiž pozná Egypt len ako dovolenkovú destináciu, a majú preto skreslenú predstavu o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Bohužiaľ veľa ľudí žije na pokraji chudoby, zvieratá behajú voľne na ulici, všade je neporiadok a prach, odpadky sa váľajú doslova na každom rohu a v premávke vládne chaos. Chvíľu trvá, kým sa tu človek aklimatizuje. Vo voľnom čase sme navštívili obrovské množstvo pamiatok starej Káhiry, rôzne mešity či lokálne trhy a samozrejme nesmela chýbať klasika ako pyramídy, park Al-Azhar, či múzeum egyptskej civilizácie. Navštívili sme aj najväčší egyptský útulok a videla som niekoľko ortopedických operácií zvierat, ktoré robil môj manžel. Skúšali sme rôzne tradičné jedlá a nie, žiadnu Faraónovu pomstu sme nemali.

Zdravotníctvo v Egypte

Väčšinu času som bola nemocnici Ganzouri Specialized Hospital, menej často v Air Force Specialized Hospital a As-Salam International Hospital. Lekári v Egypte fungujú odlišneako lekári v Európe – nezarábajú veľa peňazí, a preto väčšinou pracujú vo viacerých nemocniciach súčasne a piatok majú voľný deň (neoperuje sa). Medici sú plne zapojení do chodu nemocnice a bežne chodia na sál (otvárajú a zatvárajú pacienta). Zdravotná starostlivosť je tiež iná – je založená na tzv. „finančnej hierarchii“ – ten, kto má peniaze, dostane lepšie ošetrenie ako ten, kto ich nemá. Ľudia bez zdravotného poistenia väčšinou končia v chudobných nemocniciach s nízkou hygienou a starým opotrebovaným vybavením. Egypt je navyše známy vysokým nadužívaním antibiotík, ktoré sú voľne predajné, a preto nie je žiadna rarita vidieť pacienta s ťažkou pseudomonádovou infekciou.

Príležitosť precvičiť arabčinu

Doktor Ahmed, môj supervisor, mi vždy deň dopredu poslal presnú adresu nemocnice, v ktorej budeme, čas, kedy tam mám byť, a zoznam operácií, ktoré budeme v daný deň robiť. Každý deň sme v nemocnici začínali o 9.00, čo pre Egypťanov znamená 10.00 príchod, 10.30 káva a 11.00 prvá operácia. Všetko tu trvá dlhšie, ľudia takmer nikdy nechodia načas.

Oddelenie ortopédie a spondylochirurgie malo široké spektrum pacientov – niektorí prichádzali s „len“ degenerativným ochorením, iní s nádorovým či vrodeným. S pacientmi som sa najviac dostala do kontaktu na ambulancii a potom pred operáciou. Keďže väčšina Egypťanov nevie po anglicky, mala som dobrú príležitosť poriadne precvičiť svoju arabčinu – to bola pre mňa obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť.

Mala som tiež možnosť vidieť veľké množstvo zaujímavých operácií, od jednoduchých osteosyntéz cez mikroskopickú chirurgiu až po operácie veľmi ťažkých vrodených skolióz. Skvelé bolo aj to, že pred každou operáciou som obdržala kompletnú lekársku správu, ktorú som si mohla naštudovať. Doktor Ahmed sa mi neustále na sto percent venoval, pri každej operácii trval na tom, aby som asistovala, dovolil mi vŕtať a šróbovať. Musím priznať, že ako jedinej žene na ortopédií sa mi dostalo obrovské množstvo pozornosti – 98 % lekárov reagovalo pozitívne, zvyšné 2 % sa ma snažili presvedčiť, že ako žena by som mala radšej robiť plastickú chirurgiu. Práve v takýchto situáciách ma doktor Ahmed neskutočne podporil – on sám tvrdí, že aj žena môže robiť ortopédiu, a neustále mi opakoval, nech sa nenechám odradiť. Jeho prístup ma milo prekvapil a dodal mi sebavedomie a tiež obrovské množstvo motivácie do budúcnosti.

Definitívne najlepší zážitok bola 6hodinová operácia idiopatickej inflantilnej skoliózy, ktorú som celú odasistovala.

Záver

Všeobecne musím povedať, že som sa po celý čas stáže cítila neskutočne komfortne, lekári aj sestry sa ku mne správali úžasne, neustále mi pomáhali, radili, odpovedali na všetky moje otázky. Cítila som, že som súčasť tímu.

Prajem každému študentovi, aby si skúsil zahraničnú stáž a aby natrafil na takých úžasných ľudí, na akých som natrafila ja. Získala som nenahraditeľné skúsenosti a obrovské množstvo zážitkov. Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!


Jednička ve vědě

Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!

Ahoj, volám sa Anna, som študentka 5. ročníka u nás na fakulte. Nápad ísť na stáž do Egypta sa zrodil niekedy počas letného semestra. Predstava o odbore, ktorému by som sa chcela venovať prišla až vo 4. ročníku, pričom ma najviac oslovila ortopédia. A keďže som vďaka manželovi v minulosti spoznala niekoľko egyptských chirurgov a ortopédov, rozhodla som sa osloviť práve jedného z nich, či by bolo možné absolvovať stáž pod jeho vedením. Súhlasil.

Niekedy na začiatku mája som začala stáž vybavovať – všetko na vlastnú päsť. Bolo nutné zistiť kedy a kde ju môžem absolvovať, zabezpečiť ubytovanie a kúpiť letenky. Termín stáže sme si dohodli na prelome júla a augusta s tým, že prídem na tri týžne, aby som mala čas aj na spoznávanie krajiny. Všetko bolo vybavené a mne už len ostávalo čakať na veľké dobrodružstvo.

Egypt ako ho nepoznáte

Do Káhiry som išla v sprievode môjho manžela, ktorý tam išiel pracovne ako veterinár. Po prílete som zažila nie len teplotný, ale aj kultúrny šok. Väčšina ľudí totiž pozná Egypt len ako dovolenkovú destináciu, a majú preto skreslenú predstavu o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Bohužiaľ veľa ľudí žije na pokraji chudoby, zvieratá behajú voľne na ulici, všade je neporiadok a prach, odpadky sa váľajú doslova na každom rohu a v premávke vládne chaos. Chvíľu trvá, kým sa tu človek aklimatizuje. Vo voľnom čase sme navštívili obrovské množstvo pamiatok starej Káhiry, rôzne mešity či lokálne trhy a samozrejme nesmela chýbať klasika ako pyramídy, park Al-Azhar, či múzeum egyptskej civilizácie. Navštívili sme aj najväčší egyptský útulok a videla som niekoľko ortopedických operácií zvierat, ktoré robil môj manžel. Skúšali sme rôzne tradičné jedlá a nie, žiadnu Faraónovu pomstu sme nemali.

Zdravotníctvo v Egypte

Väčšinu času som bola nemocnici Ganzouri Specialized Hospital, menej často v Air Force Specialized Hospital a As-Salam International Hospital. Lekári v Egypte fungujú odlišneako lekári v Európe – nezarábajú veľa peňazí, a preto väčšinou pracujú vo viacerých nemocniciach súčasne a piatok majú voľný deň (neoperuje sa). Medici sú plne zapojení do chodu nemocnice a bežne chodia na sál (otvárajú a zatvárajú pacienta). Zdravotná starostlivosť je tiež iná – je založená na tzv. „finančnej hierarchii“ – ten, kto má peniaze, dostane lepšie ošetrenie ako ten, kto ich nemá. Ľudia bez zdravotného poistenia väčšinou končia v chudobných nemocniciach s nízkou hygienou a starým opotrebovaným vybavením. Egypt je navyše známy vysokým nadužívaním antibiotík, ktoré sú voľne predajné, a preto nie je žiadna rarita vidieť pacienta s ťažkou pseudomonádovou infekciou.

Príležitosť precvičiť arabčinu

Doktor Ahmed, môj supervisor, mi vždy deň dopredu poslal presnú adresu nemocnice, v ktorej budeme, čas, kedy tam mám byť, a zoznam operácií, ktoré budeme v daný deň robiť. Každý deň sme v nemocnici začínali o 9.00, čo pre Egypťanov znamená 10.00 príchod, 10.30 káva a 11.00 prvá operácia. Všetko tu trvá dlhšie, ľudia takmer nikdy nechodia načas.

Oddelenie ortopédie a spondylochirurgie malo široké spektrum pacientov – niektorí prichádzali s „len“ degenerativným ochorením, iní s nádorovým či vrodeným. S pacientmi som sa najviac dostala do kontaktu na ambulancii a potom pred operáciou. Keďže väčšina Egypťanov nevie po anglicky, mala som dobrú príležitosť poriadne precvičiť svoju arabčinu – to bola pre mňa obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť.

Mala som tiež možnosť vidieť veľké množstvo zaujímavých operácií, od jednoduchých osteosyntéz cez mikroskopickú chirurgiu až po operácie veľmi ťažkých vrodených skolióz. Skvelé bolo aj to, že pred každou operáciou som obdržala kompletnú lekársku správu, ktorú som si mohla naštudovať. Doktor Ahmed sa mi neustále na sto percent venoval, pri každej operácii trval na tom, aby som asistovala, dovolil mi vŕtať a šróbovať. Musím priznať, že ako jedinej žene na ortopédií sa mi dostalo obrovské množstvo pozornosti – 98 % lekárov reagovalo pozitívne, zvyšné 2 % sa ma snažili presvedčiť, že ako žena by som mala radšej robiť plastickú chirurgiu. Práve v takýchto situáciách ma doktor Ahmed neskutočne podporil – on sám tvrdí, že aj žena môže robiť ortopédiu, a neustále mi opakoval, nech sa nenechám odradiť. Jeho prístup ma milo prekvapil a dodal mi sebavedomie a tiež obrovské množstvo motivácie do budúcnosti.

Definitívne najlepší zážitok bola 6hodinová operácia idiopatickej inflantilnej skoliózy, ktorú som celú odasistovala.

Záver

Všeobecne musím povedať, že som sa po celý čas stáže cítila neskutočne komfortne, lekári aj sestry sa ku mne správali úžasne, neustále mi pomáhali, radili, odpovedali na všetky moje otázky. Cítila som, že som súčasť tímu.

Prajem každému študentovi, aby si skúsil zahraničnú stáž a aby natrafil na takých úžasných ľudí, na akých som natrafila ja. Získala som nenahraditeľné skúsenosti a obrovské množstvo zážitkov. Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!


Erasmus a stáže

Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!

Ahoj, volám sa Anna, som študentka 5. ročníka u nás na fakulte. Nápad ísť na stáž do Egypta sa zrodil niekedy počas letného semestra. Predstava o odbore, ktorému by som sa chcela venovať prišla až vo 4. ročníku, pričom ma najviac oslovila ortopédia. A keďže som vďaka manželovi v minulosti spoznala niekoľko egyptských chirurgov a ortopédov, rozhodla som sa osloviť práve jedného z nich, či by bolo možné absolvovať stáž pod jeho vedením. Súhlasil.

Niekedy na začiatku mája som začala stáž vybavovať – všetko na vlastnú päsť. Bolo nutné zistiť kedy a kde ju môžem absolvovať, zabezpečiť ubytovanie a kúpiť letenky. Termín stáže sme si dohodli na prelome júla a augusta s tým, že prídem na tri týžne, aby som mala čas aj na spoznávanie krajiny. Všetko bolo vybavené a mne už len ostávalo čakať na veľké dobrodružstvo.

Egypt ako ho nepoznáte

Do Káhiry som išla v sprievode môjho manžela, ktorý tam išiel pracovne ako veterinár. Po prílete som zažila nie len teplotný, ale aj kultúrny šok. Väčšina ľudí totiž pozná Egypt len ako dovolenkovú destináciu, a majú preto skreslenú predstavu o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Bohužiaľ veľa ľudí žije na pokraji chudoby, zvieratá behajú voľne na ulici, všade je neporiadok a prach, odpadky sa váľajú doslova na každom rohu a v premávke vládne chaos. Chvíľu trvá, kým sa tu človek aklimatizuje. Vo voľnom čase sme navštívili obrovské množstvo pamiatok starej Káhiry, rôzne mešity či lokálne trhy a samozrejme nesmela chýbať klasika ako pyramídy, park Al-Azhar, či múzeum egyptskej civilizácie. Navštívili sme aj najväčší egyptský útulok a videla som niekoľko ortopedických operácií zvierat, ktoré robil môj manžel. Skúšali sme rôzne tradičné jedlá a nie, žiadnu Faraónovu pomstu sme nemali.

Zdravotníctvo v Egypte

Väčšinu času som bola nemocnici Ganzouri Specialized Hospital, menej často v Air Force Specialized Hospital a As-Salam International Hospital. Lekári v Egypte fungujú odlišneako lekári v Európe – nezarábajú veľa peňazí, a preto väčšinou pracujú vo viacerých nemocniciach súčasne a piatok majú voľný deň (neoperuje sa). Medici sú plne zapojení do chodu nemocnice a bežne chodia na sál (otvárajú a zatvárajú pacienta). Zdravotná starostlivosť je tiež iná – je založená na tzv. „finančnej hierarchii“ – ten, kto má peniaze, dostane lepšie ošetrenie ako ten, kto ich nemá. Ľudia bez zdravotného poistenia väčšinou končia v chudobných nemocniciach s nízkou hygienou a starým opotrebovaným vybavením. Egypt je navyše známy vysokým nadužívaním antibiotík, ktoré sú voľne predajné, a preto nie je žiadna rarita vidieť pacienta s ťažkou pseudomonádovou infekciou.

Príležitosť precvičiť arabčinu

Doktor Ahmed, môj supervisor, mi vždy deň dopredu poslal presnú adresu nemocnice, v ktorej budeme, čas, kedy tam mám byť, a zoznam operácií, ktoré budeme v daný deň robiť. Každý deň sme v nemocnici začínali o 9.00, čo pre Egypťanov znamená 10.00 príchod, 10.30 káva a 11.00 prvá operácia. Všetko tu trvá dlhšie, ľudia takmer nikdy nechodia načas.

Oddelenie ortopédie a spondylochirurgie malo široké spektrum pacientov – niektorí prichádzali s „len“ degenerativným ochorením, iní s nádorovým či vrodeným. S pacientmi som sa najviac dostala do kontaktu na ambulancii a potom pred operáciou. Keďže väčšina Egypťanov nevie po anglicky, mala som dobrú príležitosť poriadne precvičiť svoju arabčinu – to bola pre mňa obrovská výzva, ale zároveň skvelá skúsenosť.

Mala som tiež možnosť vidieť veľké množstvo zaujímavých operácií, od jednoduchých osteosyntéz cez mikroskopickú chirurgiu až po operácie veľmi ťažkých vrodených skolióz. Skvelé bolo aj to, že pred každou operáciou som obdržala kompletnú lekársku správu, ktorú som si mohla naštudovať. Doktor Ahmed sa mi neustále na sto percent venoval, pri každej operácii trval na tom, aby som asistovala, dovolil mi vŕtať a šróbovať. Musím priznať, že ako jedinej žene na ortopédií sa mi dostalo obrovské množstvo pozornosti – 98 % lekárov reagovalo pozitívne, zvyšné 2 % sa ma snažili presvedčiť, že ako žena by som mala radšej robiť plastickú chirurgiu. Práve v takýchto situáciách ma doktor Ahmed neskutočne podporil – on sám tvrdí, že aj žena môže robiť ortopédiu, a neustále mi opakoval, nech sa nenechám odradiť. Jeho prístup ma milo prekvapil a dodal mi sebavedomie a tiež obrovské množstvo motivácie do budúcnosti.

Definitívne najlepší zážitok bola 6hodinová operácia idiopatickej inflantilnej skoliózy, ktorú som celú odasistovala.

Záver

Všeobecne musím povedať, že som sa po celý čas stáže cítila neskutočne komfortne, lekári aj sestry sa ku mne správali úžasne, neustále mi pomáhali, radili, odpovedali na všetky moje otázky. Cítila som, že som súčasť tímu.

Prajem každému študentovi, aby si skúsil zahraničnú stáž a aby natrafil na takých úžasných ľudí, na akých som natrafila ja. Získala som nenahraditeľné skúsenosti a obrovské množstvo zážitkov. Pokiaľ máte príležitosť, neváhajte a choďte!